Mnoho pesimistov (a možno aj váš známy pri pive) namieta, že demokracia je európsky vynález z Atén, ktorý sa snažíme nanútiť zvyšku sveta. Tvrdia, že grécka cesta je jediná a najstaršia. Najnovší vedecký výskum však tento mýtus definitívne búra.
Naozaj, prečo sme si mysleli, že Gréci boli prví?
Atény sú v našich učebniciach považované za „najstaršie“ hlavne preto, lebo o sebe písali. Mnohé iné kultúry fungovali na princípe spoluúčasti stovky rokov predtým, ale buď nepoužívali písmo, alebo sa ich záznamy jednoducho nezachovali.
Vedci ako Gary M. Feinman preto namiesto textov skúmali architektúru. Zistili, že ak nájdete staroveké mesto s veľkými verejnými námestiami a kvalitným bývaním pre všetkých namiesto jedného obrovského kráľovského paláca, je to jasný dôkaz participatívneho riadenia. Tieto „stopy v kameni“ odhalili vyspelé systémy spoluúčasti po celom svete:
India (Gana Sangha): Už v 6. storočí pred n. l. tu existovali republiky, kde sa o dôležitých veciach rozhodovalo hlasovaním pomocou farebných paličiek.
Amerika (Teotihuacán): V tomto mexickom veľkomeste vedci nenašli paláce vládcov, ale otvorené priestranstvá a byty pre tisíce ľudí, čo naznačuje kolektívnu správu.
Afrika (Národ Igbo): V Nigérii fungoval systém verejných zhromaždení, kde mal každý dospelý človek právo vyjadriť sa k správe vecí verejných.
Island (Althing): V roku 930 n. l. tu vznikol jeden z najstarších parlamentov sveta na otvorenom priestranstve Thingvellir.
Mezopotámia: Tisíce rokov pred Grékmi existovali v Sumere rady starších, ktoré obmedzovali moc panovníkov.
Zaujímavú paralelu nájdeme aj v Knihe Mormonovej. Tá opisuje kľúčový prechod od kráľov k systému „hlasu ľudu“, kde sa zodpovednosť za správu krajiny preniesla priamo na občanov. Opäť sa potvrdzuje, že myšlienka kontroly moci zdola je hlboko zakorenená v ľudskej povahe bez ohľadu na geografiu.
Sme „príliš hlúpi“ na rozhodovanie?
Často počúvame, že Slováci sú pasívni a že sme ako národ „príliš hlúpi“ na to, aby sme o zložitých veciach rozhodovali sami. Toto je hlboký omyl. Ľudia nie sú pasívni z nedostatku rozumu, ale preto, že im súčasný systém nedáva žiadnu reálnu možnosť veci ovplyvniť.
Dnešné nastavenie nás učí bezmoci: raz za štyri roky hodiť lístok do urny a potom len dúfať. Participácia (spoluúčasť) nie je len o právach, je to o prebratí zodpovednosti. Ak má občan v rukách funkčné nástroje, ako je to napríklad vo Švajčiarsku, prestáva byť pasívnym divákom a stáva sa zodpovedným hospodárom.
Záver
Demokracia nie je „import“, na ktorý musíme dozrieť. Je to prirodzený stav spoločnosti, v ktorej vládca neovláda všetky zdroje a musí sa zodpovedať ľuďom, ktorí systém financujú. Naším cieľom je sfunkčnenie zákonov o priamej demokracii a vrátenie moci tam, kam historicky patrí – do rúk ľudu.
Zdroje:
Feinman, G. M., & Carballo, D. M. (2021). Taxes, rituals, and the inequality of ancient states. Science Advances, 7(20).
Field Museum News: Democracy isn’t a one-size-fits-all system.
Kniha Mormonova: Ďalšie svedectvo o Ježišovi Kristovi. (2006). Návrh kráľa Mosiáša na zrušenie monarchie a zavedenie systému sudcov podľa „hlasu ľudu“, kapitoly Mosiáš 29:1–47.