Ilustračne foto, zdroj. OZ RTS 2026

V posledných rokoch rastie na Slovensku pocit, že občania po voľbách strácajú reálny vplyv na smerovanie štátu. Mnohí ľudia majú pocit, že medzi voľbami zostávajú iba divákmi, zatiaľ čo zásadné rozhodnutia robia politici bez možnosti priamej občianskej korekcie.

Práve na tento problém reaguje občianska iniciatíva za sfunkčnenie referenda.

Na rozdiel od mnohých internetových protestných projektov však táto iniciatíva nezostala len pri všeobecných heslách. Podľa dostupných informácií už disponuje:

• konkrétnym návrhom novely,
• paragrafovým znením zmien,
• a konzultáciami s ústavnými právnikmi.

To je podstatný rozdiel. Nejde už len o emóciu alebo protest, ale o pokus premeniť myšlienku priamej demokracie na konkrétny ústavný a právny mechanizmus.

Otázkou dnes preto nie je len to, či sú ich návrhy správne alebo nesprávne. Dôležitejšie je niečo iné:

Dokáže sa táto iniciatíva zmeniť z internetovej komunity na profesionálne občianske hnutie schopné osloviť širokú verejnosť?

Slovenský problém: priama demokracia existuje skôr formálne

Ústava Slovenskej republiky v článku 2 ods. 1 hovorí:

„Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.“

V praxi však priama demokracia na Slovensku funguje veľmi obmedzene.

Hlavný problém vidia iniciátori v tom, že:

• referendum je mimoriadne ťažké úspešne zrealizovať,
• vysoké kvórum spôsobuje neplatnosť väčšiny referend,
• občania medzi voľbami prakticky nemajú účinný korekčný mechanizmus,
• a verejnosť stráca pocit reálneho vplyvu na správu spoločných vecí.

Práve pocit bezmocnosti je možno najdôležitejšou emóciou celej iniciatívy.

Mnoho ľudí dnes vníma, že:

• „po voľbách si politici robia čo chcú“,
• „bežný človek nič nezmení“,
• „protesty ani petície nič nevyriešia“.

Iniciatíva sa snaží ponúknuť systémovú odpoveď.

Nejde iba o štát. Kľúčové sú obce a mestá

Veľmi dôležitý rozmer celej iniciatívy je často prehliadaný.

Nejde iba o celoštátne referendum.

Možno ešte dôležitejšie sú:

• miestne referendá,
• mestské referendá,
• a regionálne referendum na úrovni krajov.

Práve tu totiž ľudia žijú svoj každodenný život.

Občan nemá najbližší vzťah k abstraktnému štátu, ale:

• k svojej obci,
• mestu,
• ulici,
• škole,
• parku,
• vode,
• miestnej kultúre,
• a spoločnému majetku.

Jednou z najsilnejších myšlienok celej iniciatívy môže byť práve toto:

Obecný alebo mestský majetok nie je majetok úradu. Je to spoločný majetok občanov.

Politici a úradníci nie sú vlastníkmi verejných vecí. Sú iba dočasnými správcami spoločného majetku občanov.

To zásadne mení pohľad na demokraciu.

Demokracia sa nedá naučiť bez možnosti rozhodovať

Jednou z najčastejších námietok proti silnejšiemu referendu je tvrdenie:

„Ľudia nie sú pripravení rozhodovať.“

V médiách však verejnosť takmer nikdy nedostáva druhú polovicu otázky:

„Ako sa majú občania naučiť demokratickej zodpovednosti, ak im rozhodovanie nikdy nie je umožnené?“

Nikto sa nenaučí plávať bez vstupu do vody.

Rovnako sa spoločnosť nenaučí demokracii bez praktickej účasti na rozhodovaní.

Práve preto môže byť miestne referendum mimoriadne dôležité.

Ľudia sa najlepšie učia:

• na konkrétnych problémoch,
• vo vlastnom prostredí,
• pri témach, ktorým rozumejú,
• a kde vidia priame dôsledky rozhodnutí.

Demokratická kultúra nevzniká pasivitou, ale skúsenosťou.

Ak občan môže spolurozhodovať:

• o predaji obecného majetku,
• o developerskom projekte,
• o ochrane vody,
• o parku,
• o škole,
• o verejnom priestore,

postupne sa prirodzene učí:

• zodpovednosti,
• diskusii,
• práci s informáciami,
• aj rešpektu voči výsledku hlasovania.

Miestna demokracia tak môže byť prirodzenou školou občianskej zrelosti — od obce, cez kraj až po celoštátnu úroveň.

Najväčší problém: ako z technickej témy spraviť tému, ktorá chytí ľudí za srdce

Toto je pravdepodobne najväčšia strategická výzva celej iniciatívy.

Referendum o rodine v roku 2015 dokázalo zmobilizovať státisíce ľudí, pretože:

• malo silnú emóciu,
• týkalo sa každej rodiny,
• využilo existujúce komunity,
• a malo rozsiahlu dobrovoľnícku infraštruktúru.

Veľkú úlohu zohrali:

• farské siete,
• miestne komunity,
• dobrovoľníci,
• a podpora desiatok občianskych organizácií.

Aj keď referendum neuspelo pre nesplnenie kvóra, ukázalo obrovskú mobilizačnú silu občianskej spoločnosti.

Pre iniciatívu za sfunkčnenie referenda je to dôležitá lekcia.

Téma „funkčné referendum“ je totiž omnoho abstraktnejšia než téma rodiny.

Ľudia sa nezmobilizujú za:

• „novelizáciu ústavného mechanizmu participácie“.

Mobilizujú sa za:

• pocit spravodlivosti,
• možnosť brániť svoju obec,
• ochranu budúcnosti,
• možnosť zastaviť škodlivé rozhodnutia,
• pocit dôstojnosti,
• a pocit, že ich hlas má reálny význam.

Preto musí iniciatíva hovoriť menej technicky a viac ľudsky.

Nie:

• „obligatórne referendum“,
• „fakultatívne referendum“,
• „nulové kvórum“.

Ale napríklad:

„Milión hlasov občanov nesmie byť neplatných.“

Alebo:

„Občan nemá byť iba divák vo vlastnom štáte.“

Alebo:

„Keď politici zlyhajú, posledné slovo musia mať občania.“

Referendum za rodinu ako poučenie

Skúsenosť s Referendom za rodinu z roku 2015 je pre iniciatívu veľmi cenná.

Nie kvôli ideológii.

Ale kvôli organizácii.

Ukázalo sa, že občianska iniciatíva vie na Slovensku:

• zmobilizovať státisíce ľudí,
• vyzbierať obrovské množstvo podpisov,
• vytvoriť regionálne siete,
• dostať tému do celonárodnej diskusie.

Zároveň však referendum ukázalo aj limity.

Aj napriek obrovskej mobilizácii bolo neplatné kvôli 50-percentnému kvóru účasti.

Práve toto môže byť jeden z najsilnejších argumentov reformy referenda:

Aj masívna občianska mobilizácia môže byť v súčasnom systéme prakticky anulovaná.

Zároveň je však Referendum za rodinu aj varovaním.

Časť spoločnosti ho začala vnímať ako ideologický a polarizačný projekt.

Pre iniciatívu za sfunkčnenie referenda bude preto veľmi dôležité:

• zostať nadstranícka,
• pokojná,
• odborná,
• ústavná,
• a vyhýbať sa extrémnym alebo konšpiračným témam.

Majú osloviť bývalých organizátorov a podporovateľov?

Strategicky by to dávalo veľký zmysel.

Nie kvôli ideológii.

Ale kvôli:

• skúsenostiam,
• logistike,
• regionálnym sieťam,
• organizovaniu dobrovoľníkov,
• zbieraniu podpisov,
• a schopnosti mobilizovať komunity.

Mnohí ľudia, ktorí sa podieľali na Referende za rodinu, majú skúsenosť s tým, že obrovské občianske úsilie bolo zneplatnené kvôli vysokému kvóru.

Práve preto by ich mohla osloviť myšlienka:

„Už nikdy nesmie byť milión hlasov občanov neplatných.“

To môže byť veľmi silný spoločný menovateľ.

Zároveň si však iniciatíva musí dať pozor, aby sa úplne nestotožnila iba s jedným ideologickým táborom.

Ak bude vnímaná ako projekt iba jednej časti spoločnosti, stratí schopnosť osloviť širší stred.

Čo iniciatívu priťahuje a čo ju môže zničiť

Ľudí priťahuje:

• pocit zmyslu,
• možnosť niečo zmeniť,
• dôstojnosť občana,
• ochrana obce a spoločného majetku,
• možnosť zastaviť škodlivé rozhodnutia,
• a pocit, že ich hlas má reálny význam.

Naopak, iniciatívu by mohlo oslabiť:

• príliš veľa technického jazyka,
• chaotická organizácia,
• agresívna komunikácia,
• extrémizmus,
• konšpirácie,
• alebo miešanie projektu s kultúrnymi vojnami a geopolitickými konfliktmi.

Ak chce iniciatíva uspieť, musí pôsobiť:

• pokojne,
• odborne,
• profesionálne,
• ústavne,
• a nadstranícky.

Najväčšia výzva: nezahltiť ľudí všetkým naraz

Samotná iniciatíva upozorňuje, že predstaviť všetky návrhy naraz môže byť pre verejnosť príliš komplikované.

A pravdepodobne má pravdu.

Ak ľudia naraz počujú:

• štyri typy referend,
• nulové kvórum,
• ústavné zmeny,
• vetovacie referendum,
• občianske referendum,
• miestne referendum,
• regionálne referendum,
• zmeny pravidiel,

mnohí sa v tom stratia.

Práve preto môže byť strategicky rozumnejšie začať:

• jednoduchou a silnou myšlienkou,
• konkrétnymi príkladmi z obcí,
• a témou občianskej dôstojnosti.

Najsilnejší začiatok možno nie je:

• „úplná prestavba systému“,

ale:

„Občania majú mať právo rozhodovať o svojich vlastných obciach a spoločnom majetku.“

To je jednoduché.
Konkrétne.
A zrozumiteľné.

Čo musí iniciatíva urobiť ďalej

Ak chce prerásť z internetovej komunity do reálneho celoštátneho hnutia, potrebuje:

• profesionálny web,
• stručné a zrozumiteľné vysvetlenia,
• regionálnych koordinátorov,
• dobrovoľnícke siete,
• odborné zázemie,
• mediálnu komunikáciu,
• verejné diskusie,
• a postupné budovanie dôvery.

Veľmi dôležité bude aj oddelenie:

• občiansko-vzdelávacej roviny,
  od
• čisto politickej kampane.

Práve občianske vzdelávanie môže byť jedným z najsilnejších pilierov projektu.

Záver

Iniciatíva za sfunkčnenie referenda otvára jednu z najdôležitejších otázok slovenskej demokracie:

Majú byť občania iba voličmi raz za štyri roky, alebo majú mať reálnu možnosť spolurozhodovať aj medzi voľbami?

Jej sila nespočíva iba v kritike systému, ale v snahe vytvoriť konkrétny mechanizmus občianskej kontroly.

Najdôležitejšie však bude, či sa jej podarí:

• premeniť technickú tému na osobnú vec občanov,
• spojiť odbornosť s ľudskou zrozumiteľnosťou,
• a ukázať, že funkčné referendum nemusí byť hrozbou pre demokraciu, ale môže byť jej prirodzeným doplnením.

Možno práve miestna demokracia — obec, mesto a kraj — sa nakoniec stanú miestom, kde sa Slovensko začne znovu učiť, čo znamená aktívne občianstvo.

A možno práve tam vznikne odpoveď na otázku, ktorú dnes cíti veľká časť spoločnosti:

Ako môže mať občan vo vlastnom štáte opäť pocit, že jeho hlas má skutočný význam?