Keby som chcel, aby sa ľudia vzdali demokracie

Keby som bol diabol a chcel by som, aby sa ľudia vzdali demokracie, nezačal by som tým, že by som ju zrušil.

To by bolo príliš nápadné.

Ponechal by som jej názov.

Ponechal by som voľby.

Ponechal by som parlament.

Ponechal by som vládu.

A dokonca by som ľudí presviedčal, že žijú v demokracii.

Len by som urobil jednu vec.

Namiesto vlády ľudu by som zaviedol vládu zástupcov.

Ľud by už nebol suverénom.

Suverénom by sa stal zvolený zástupca.

A keďže moc bez kontroly láka k jej zneužitiu, vždy by existovalo riziko, že sa zástupca bude správať ako vládca namiesto služobníka.

Ľudia by si postupne zvykli, že najvyššími ústavnými činiteľmi nie sú oni, ale prezident, parlament a vláda.

Prestali by vnímať sami seba ako zdroj moci.

Prestali by si uvedomovať, že štát patrí im.

Keby som chcel oslabiť demokraciu ešte viac, odstránil by som účinnú kontrolu moci občanmi.

Politici by rozhodovali.

Občania by ich mohli raz za niekoľko rokov vymeniť.

Ale medzi voľbami by mali len obmedzené možnosti zasahovať do rozhodovania.

Spätná väzba by bola slabá.

Kontrola slabá.

A zodpovednosť rozmazaná.

Moc by som sústredil do centra.

O dôležitých veciach by sa rozhodovalo čo najďalej od občanov.

Obce a kraje by mali menej právomocí.

Občan by stratil pocit, že o jeho živote rozhodujú ľudia, ktorých nikdy nestretol.

Keby som bol diabol, vedel by som, že takýto systém prirodzene vytvára priestor pre korupciu.

Pretože tam, kde sa rozhoduje o veľkej moci a veľkých peniazoch na jednom mieste, vždy vzniká pokušenie.

A tam, kde rastie nespokojnosť ľudí, rastie aj extrémizmus.

Ľudia by sa postupne rozdeľovali na víťazov a porazených.

Bohatstvo by sa koncentrovalo.

Napätie by rástlo.

A konflikty by boli čoraz častejšie.

Nesnažil by som sa ovládnuť milióny občanov.

To by bolo príliš náročné.

Oveľa jednoduchšie by bolo ovládnuť alebo skorumpovať malú skupinu ľudí, ktorá rozhoduje za všetkých ostatných.

Stačilo by mi niekoľko politikov.

Niekoľko vplyvných úradníkov.

Niekoľko oligarchov.

Čím menej ľudí drží moc vo svojich rukách, tým jednoduchšie je túto moc ovplyvniť.

A preto túžim po diktátoroch.

Nemusím ich byť veľa.

Stačí jeden.

Potom už moju prácu vykoná za mňa.

Moc sa sústredí do jedných rúk.

Kontrola zmizne.

Kritika sa stane nepriateľom.

Sloboda začne ustupovať.

Najprv pomaly a nenápadne.

Potom čoraz rýchlejšie.

Zanikne sloboda rozhodovať o veciach verejných.

Zanikne sloboda slova.

Zanikne sloboda zhromažďovania.

Zanikne sloboda nesúhlasiť.

Ľudia sa začnú báť hovoriť to, čo si myslia.

Báť sa pýtať.

Báť sa odporovať moci.

A keď sa strach stane silnejším než sloboda, moja práca je takmer dokončená.

Potom už stačí rozdeliť ľudí proti sebe.

Živiť nenávisť.

Hľadať nepriateľov.

Podnecovať konflikty.

Vyvolávať vojny.

Šíriť teror a hrôzu.

Pretože tam, kde vládne strach, ľudia sa často vzdávajú slobody výmenou za sľub bezpečia.

A práve vtedy víťazím.

Nie preto, že som ľuďom slobodu zobral.

Ale preto, že mi ju odovzdali sami.

Keby som chcel oslabiť demokraciu úplne, znefunkčnil by som referendum.

Nezrušil by som ho.

To by bolo príliš očividné.

Nechal by som ho zapísané v ústave.

Len by som nastavil podmienky tak, aby ho bolo veľmi ťažké úspešne použiť.

Ľudia by mali pocit, že majú moc.

V skutočnosti by ju však nedokázali vykonať.

A napokon by som ich presvedčil, že ústavu majú vytvárať a meniť ich zástupcovia.

Nie oni sami.

Nie ľud.

Nie suverén.

Ale tí, ktorí od nich moc iba dočasne prevzali.

Tak by som vytvoril systém, ktorý sa navonok podobá demokracii, ale v ktorom občania postupne strácajú postavenie skutočného vládcu.