Perex: Zubné benefity stáli poisťovne 45,8 milióna eur – asi 0,6 % príjmov verejného zdravotného poistenia. Pre systém málo. Pre dôchodcu môže byť sto eur rozdiel medzi opraveným a pokazeným zubom.

Ešte v roku 2023 mohli poistenci zdravotných poisťovní dostať príspevok aj na skutočné zubné ošetrenie. Nebola to iba dentálna hygiena.

Podľa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vyplatili všetky tri zdravotné poisťovne v roku 2023 na benefity celkovo 60,8 milióna eur. Z toho až 45,8 milióna eur išlo na zubné ošetrenia a dentálnu hygienu.

To je 75 % všetkých vtedajších benefitov.

Potom prišlo rozhodnutie.

Od 1. mája 2024 sa pôvodný zubný benefit zrušil.

Neboli peniaze

Union zdravotná poisťovňa vo svojom stanovisku k zrušeniu zubného benefitu vysvetľovala, že objem peňazí vo verejnom zdravotnom poistení je limitovaný a peniaze sú potrebné v iných oblastiach zdravotníctva, napríklad v ambulantnom sektore.

To je legitímny argument.

Pozrime sa však na čísla.

Podľa údajov o hospodárení verejného zdravotného poistenia zverejnených Národnou radou SR dosiahli jeho celkové príjmy v roku 2023 približne 7,692 miliardy eur.

Zubné ošetrenia a dentálna hygiena cez benefity stáli 45,8 milióna eur.

To predstavuje približne:

0,60 % príjmov verejného zdravotného poistenia.

Nie šesť percent.

Nie tri percentá.

Približne šesť desatín percenta.

Pre systém málo. Pre človeka veľa.

Štyridsaťpäť miliónov eur samozrejme nie je malá suma.

Ale zdravotníctvo pracuje s miliardami.

Úplne inak vyzerá sto eur z pohľadu človeka, ktorý stojí pri pokladni u zubára.

Plomba môže stáť sto či stopäťdesiat eur.

Korunka stovky eur.

Náhrada jedného zuba môže znamenať účet okolo tisíc eur alebo aj viac.

Pre človeka s dobrým príjmom je to nepríjemné.

Pre dôchodcu môže byť taký účet jednoducho nedosiahnuteľný.

A čo mu dnes ponúkneme?

Príspevok na dentálnu hygienu.

Dentálna hygiena je užitočná prevencia.

Lenže dentálna hygiena nezapláta pokazený zub.

Koľko by stálo benefit zachovať?

Skúsme iba orientačný prepočet.

Do konca roka 2023 platil bežný zamestnanec na zdravotné poistenie 4 % a zamestnávateľ 10 %, spolu 14 %. Historické a súčasné sadzby možno overiť na stránke Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

Ak náklad 45,8 milióna eur predstavoval približne 0,6 % celkových príjmov systému, rovnakým pomerom by zvýšenie 14-percentnej sadzby predstavovalo orientačne približne 0,08 percentuálneho bodu.

Teda približne:

14 % → 14,08 %.

Pri hrubej mzde 1 500 eur predstavuje 0,08 % približne:

1,20 eura mesačne.

Je to iba orientačná ilustrácia. Zdravotníctvo nie je financované iba odvodmi zamestnancov a zamestnávateľov.

Ale ukazuje nám pomer.

Mohli sme sa teda ako spoločnosť pýtať:

Sme ochotní zaplatiť približne euro či dve mesačne, aby ľudia naďalej dostávali príspevok na skutočné ošetrenie zubov?

Taká otázka nám položená nebola.

Rozhodli za nás

A tu prestáva byť tento príbeh iba príbehom o zuboch.

Stáva sa príbehom o demokracii.

Občan zdravotné poistenie platiť musí.

Nemôže však povedať:

Radšej zaplatím o euro či dve mesačne viac, než aby dôchodca odkladal opravu pokazeného zuba.

Nemôže zastaviť rozhodnutie, ktoré považuje za nesprávne.

Nemôže vyvolať hlasovanie o tom, či sa má takáto zmena ponechať v platnosti.

Rozhodnú iní.

Občan zaplatí účet.

A čo keby občan mohol povedať NIE?

Tu sa ukazuje význam funkčného referenda.

Neznamená to, že občania budú hlasovať o každej plombe.

Práve naopak.

Ak politik vie, že občania môžu jeho rozhodnutie napadnúť a v referende zastaviť, musí už pri jeho príprave rozmýšľať:

Obstojí moje rozhodnutie pred občanmi?

A možno by k žiadnemu referendu ani nedošlo.

Možno by sa našiel kompromis.

Benefit by nemusel byť 150 eur.

Mohol by byť 100 eur.

Mohol by byť vyšší pre dôchodcov a ľudí s nízkymi príjmami.

Alebo by sme povedali:

Zachováme ho a jeho financovanie bude stáť rádovo euro či dve mesačne.

A potom by sa občania mohli rozhodnúť, čo chcú.

Referendum funguje aj vtedy, keď sa nekoná

Toto je často prehliadaná vlastnosť priamej demokracie.

Najväčším účinkom referenda nemusí byť samotné hlasovanie.

Je ním vedomie politika, že referendum môže prísť.

Ak občania môžu rozhodnutie zastaviť, politik má dôvod rokovať, vysvetľovať a hľadať kompromis ešte predtým, ako rozhodnutie prijme.

Vo Švajčiarsku práve táto možnosť patrí k bežnému fungovaniu politického systému.

Občania nerozhodujú o každom eure.

Ale majú nástroje, ktorými môžu rozhodnutie svojich zástupcov zastaviť alebo sami iniciovať zmenu.

Kto má posledné slovo nad našimi peniazmi?

Príbeh zubného benefitu teda nie je iba príbehom o 45,8 milióna eur.

Je príbehom o tom, kto rozhoduje o peniazoch občanov.

Dnes ide o zuby.

Zajtra môže ísť o nemocnicu, lieky, dane alebo miliardovú investíciu.

Preto je podstatná jedna jednoduchá otázka:

Kto má posledné slovo?

Ak politici, občan zostáva predovšetkým platiteľom.

Ak môže občan ich rozhodnutie potvrdiť, zmeniť alebo zastaviť, stáva sa zároveň kontrolórom svojich peňazí a svojich zástupcov.

Zástupcovia spravujú. Občania si ponechávajú posledné slovo.